Bitová grafika |
|
Rastrový obrázok si môžeme predstavovať ako mozaiku, ktorá sa skladá z malých farebných štvorcov - obrazových bodov (alebo jednoducho bodov). |
|
Obrázok je zložený z mnohých bodov, ktorí uvidíme, len keď obrázok dostatočne zväčšime. |
|
Postupnosť l a 0. Ilustruje to aj nasledujúci príklad v pamäti uložený ako postupnosť bitov: 1001 0110 0000 0110 - toto je jeho bitová mapa. |
|
|
|
|
|
Vytvárať a upravoval' obrázky zadávaním siahodlhých postupností čísel je veľmi nepraktické. Aj preto vzniklo niekoľko programov, ktoré umožňujú manipulovať s rastrovými obrázkami rozumnejšie. Takému programu hovoríme rastrový editor. Rastrové editory – programy schopné robiť a upravovať rastrové obrázky napr. Adobe Photoshop, Corel Photopaint, Paintshop pro alebo Maľovaní. |
|
Výhodou rastrových editorov je, že umožňujú meniť farbu každého obrazového bodu a na prácu s obrazom poskytujú veľké množstvo efektných nástrojov. Ich nevýhodou je, že úprava už nakresleného obrázka nebýva jednoduchá. Navyše niektoré transformácie, akými sú napríklad otočenie, či zmena veľkosti, majú vplyv na výslednú kvalitu obrázka. |
|
|
|
Základné pojmy: |
|
1. Stavebným prvkom obrázku je bod, ktorý sa tiež nazýva pixel. Súbor takýchto píxelov tvoriacich obdĺžnik sa v počítači používa na reprezentáciu obrázku. Pixel - point (bod)- Jednotka miery, používaná v grafike, typografii, zobrazovaní a tlači (point je 1/72 palce) 1 pixel =1 bod = 0,03527 cm=0,3527 mm |
|
2. DPI dots per inch, DPI (počet bodov na palec) - je to rozlišovacia schopnosť V/V zariadenia, najčastejšie skenera a tlačiarne. Udáva množstvo pixelov - bodov, ktoré je tlačiareň schopná „naskladať“ vedľa seba na šírku 1 anglického palca (2,54 cm). Čím väčšia je hodnota dpi, tím je skener kvalitnejší aj naskenovaný obrázok a tlač lepšia. |
|
3. Raster - vzniknutá mriežka pixelov tvoriacich obdĺžnik sa v počítači používa na reprezentáciu obrázku. Preto sa obrázky s takouto štruktúrou zvyknú nazývať rastrové obrázky. |
|
|
|
4. Miešanie farieb - Jednotlivé farby vznikajú miešaním troch základný farieb: červenej (RED), zelenej (GREEN) a modrej (BLUE). Každá z týchto troch farieb má 256 odtieňov (0-255), čiže každý odtieň príslušnej farby sa dá zapísať do 8 bitov. Ak budeme kombinovať tieto tri farby navzájom, dostaneme 256 x 256 x 256 možností čo predstavuje 28 x 28 x 28 = 224 rôznych farieb. Takto vznikne 24 bitová farebná paleta. | |
|
|
8 bitová paleta s 256 odtieňmi šedej sa získa miešaním RGB tak, že jednotlivé zložky sú v rovnakom zastúpení. | |
|
|
5.Farebná paleta - Farebná paleta obrázku hovorí o tom, aký maximálny počet rôznych farieb sa môže v obrázku vyskytovať, alebo koľko farieb môže nadobúdať jeden pixel. Počet farieb v danej palete sa vyjadruje v bitoch: |
|
bit 21 = 2 |
|
4 bity 24 = 16 | |
8 bitov 28 = 256 | |
16 bitov 216 = 65 536 | |
24 bitov 224= 16 777 216 | |
Farebný paleta - 32 bitová grafika systém CMYK tvorí farby pomocou kombinácie farieb azúrová (Cyan), purpurová (Magenta), žltá (Yellow) a čierna (black).. Tento farebný systém sa používa u tlačiarní. Čierna sa používa preto, aby tlačiareň nemusela miešať čiernu farbu keď chcete tlačiť textový dokument. |
|
6. Veľkosť obrázka - je daná jeho rozmermi a počtom farieb. |
|
|
Obrázok si môžeme predstaviť ako raster s N riadkami pixelov a M stĺpcami pixelov. Farebná hĺbka tohto obrázku nech je P bitov. Veľkosť obrázku je potom daná nasledovným vzťahom: M x N x P bitov Napríklad obrázok s rozmermi 800 x 600 pixelov a s farebnou hĺbkou 24 bitov má veľkosť: 800 x 600 x 24 bit = 11 520 000 bit čo predstavuje zhruba 1.37 MB. |